James Naismith sa preslávil predovšetkým ako vynálezca basketbalu. Málo sa už vie, že vymyslel aj spôsob, ako pre túto novú športovú disciplínu „vyrábať“ zodpovedajúcich vysokých hráčov. O jeho vynáleze sa tlač prvýkrát zmienila presne pred 115 rokmi.
Naismith (1861-1939) učil telocvik na jednej vysokej škole v americkom Springfielde. V roku 1891 ho požiadali, aby vymyslel nejaký kolektívny šport, ktorý by sa na menšom priestore (konkrétne v telocvični) mohol prevádzkovať aj v čase, keď je vonku škaredo.
Čtěte také:
Co je Bitcoin a jak dnes fungují kryptoměny?
Čtěte také:
Připravenost veřejné správy k využívání umělé inteligence je nízká
Čtěte také:
Pojištění v zemích, které označí MZVEZ jako rizikové, není platné
Čtěte také:
Zaměstnanost není klíčem k ekonomickému růstu
Čtěte také:
Ruská ekonomika rostla loni nejvýrazněji za 13 let
Čtěte také:
Pred 126 rokmi sa začali novodobé olympijské hry
Čtěte také:
Najdlhší blesk meral 768 kilometrov, najdlhšie trvajúci žiaril 17 sekúnd
Pán učiteľ (mimochodom kanadského pôvodu) dumal a dumal a podľa kanadskej detskej hry Duck-on-a-Rock nakoniec na niečo prišiel. Na protiľahlé strany telocvične pritĺkol do výšky okolo troch metrov koša na zber broskýň a spísal trinásť pravidiel novej hry, dnes známej ako basketbal. Samozrejme sa tomu ešte museli vychytať muchy. Spočiatku napríklad stál na oboch stranách telocvične na rebríku študentík, ktorý lopty lovil z košov, pretože tie ešte mali pevné dno.
Nový šport si čoskoro získal obľubu a začal sa šíriť nielen po Spojených štátoch, ale aj v zahraničí. V roku 1893 sa hral vo Francúzsku, 1896 v Brazílii av roku 1897 aj u nás. V roku 1936 v Berlíne bol basketbal zaradený na program olympijských hier, od roku 1976 je olympijským športom aj ženský basketbal.
Lenže baskeťáka nemôže robiť kadejaký skrček, ideálne sú pochopiteľne vysokí hráči. A tak pán doktor Naismith ešte navrch vymyslel stroj na predlžovanie detí. Šiesteho apríla 1907 o jeho vynáleze prvýkrát informoval denník Lawrence Daily World.
Naismith sa domnieval, že najlepšia doba na preťahovanie budúceho športovca je od piatich mesiacov do jedného roku veku. V tejto fáze vývoja je telo viac-menej pružné, čo sa dá správnym použitím prístroja využiť. Preťahovaním telíčka tridsať minút denne počas šiestich mesiacov možno vraj trup predĺžiť o dva palce, teda zhruba o päť centimetrov. Počas experimentu, ktorý mal trvať do konca školského roka, bol pán doktor ochotný natiahnuť (mienené snáď len telesne, nie finančne) každého, kto si prial.
Naismith neskôr robil basketbalového trénera a bol uvedený do basketbalovej Siene slávy. Do akej miery sa ale osvedčil jeho škripec, nie je známe. Naismith každopádne absolútne nepochyboval o tom, že jeho zariadenie funguje, ba práve naopak: Obával sa, že by mohlo fungovať až príliš dobre a že by pacient mohol rásť veľmi rýchlo. Ba dokonca do tej miery, že by rast nebolo možné zastaviť.
