Americký profesor geológie a geografia Donald Rusk Currey (1934-2004) urobil v živote množstvo užitočných výskumov, do dejín ale neblaho vstúpil predovšetkým tým, že ako študent skáčal najstarší strom na svete, známy pod menom Prometheus.
Currey sa v rámci postgraduálneho štúdia na Severokarolínskej univerzite v Chapel Hill zameral na skúmanie klimatických a vegetačných zmien v malej dobe ľadovej pomocou dendrochronológie, teda určovania veku na základe analýzy letokruhov. V rámci grantu mal povolené odoberať špeciálnym vrtákom vzorky z kmeňov borovíc dlhovekých (Pinus longaeva) pod horou Wheeler Peak v nevadskej oblasti Veľká panva (Great Basin).
Čtěte také:
Co je Bitcoin a jak dnes fungují kryptoměny?
Čtěte také:
Připravenost veřejné správy k využívání umělé inteligence je nízká
Čtěte také:
Pojištění v zemích, které označí MZVEZ jako rizikové, není platné
Čtěte také:
Zaměstnanost není klíčem k ekonomickému růstu
Čtěte také:
Ruská ekonomika rostla loni nejvýrazněji za 13 let
Čtěte také:
Mašina, čo robí z drobcov dlhé
Čtěte také:
Pred 126 rokmi sa začali novodobé olympijské hry
Prometeov pád
Bol 6. august 1964 a tridsaťročný Currey sa zavŕtal do stromu, ktorému miestni hovorili Prometheus a ktorého vek sa odhadoval na viac ako štyri tisíc rokov. Existuje niekoľko verzií toho, čo sa vlastne stalo. Buď Currey zistil, že vrták na odoberanie vzoriek je príliš krátky, alebo si uvedomil, že na zistenie staroby stromu nepostačí navŕtaná vzorka a bude potrebovať celý prierez kmeňa. Podľa tej najpravdepodobnejšej verzie sa mu ale vrták v kmeni zasekol, a tak požiadal o pomoc správu parku. Od nej naklusal chlapík s motorovou pílou a milý strom bez pardonu skáčal.
Zaobchádzať takto s tak vzácnou drevinou sa môže zdať z dnešného pohľadu neuveriteľné a nadmieru barbarské. Avšak v danej oblasti sú spomínané borovice bežným stromom a malo sa za to, že Prometheus je jednoducho len jedným z nich.
Currey tak získal späť svoj vrták, schmatol vzorku stromu, ktorému dal označenie WPN-114, a vrátil sa do laboratória, aby spočítal letokruhy. Aké bolo jeho prekvapenie, keď ich napočítal 4 862. Vzhľadom na drsné podmienky, v ktorých tieto stromy rastú, je okrem toho pravdepodobné, že nevytvárajú kruh každý rok, a tak sa Prometheov staroba odhaduje takmer na päť tisíc rokov. Currey tak nevedomky zničil v tom čase najstarší známy živý organizmus na Zemi.
Borovice dlhoveké sa, ako už sám názov napovedá, dožívajú najvyššieho veku medzi stromami. Majú husté drevo odolné voči hmyzu a hnilobe a ich dlhovekosti napomáha aj prostrediu, v ktorom sa vyskytujú. Vzhľadom na svoj vek fungujú tieto stromy ako akési klimatické trezory, ktoré vo svojich letokruhoch uchovávajú tisíce rokov údajov o počasí, a sú tak veľmi cenné pre štúdium klimatických zmien.
Prometheus bol starší ako egyptské pyramídy alebo Stonehenge, obrazne povedané zažil úsvit kresťanstva, príchod predkov Čecha, Maya i Aztéky. Ale čo naplat, zostal z neho len peň. Útechou nám môže byť fakt, že s najväčšou pravdepodobnosťou existujú ešte oveľa staršie borovice dlhoveké, ktoré doteraz neboli preskúmané. V kalifornských White Mountains sa napríklad našiel strom starší ako päť tisíc rokov, ale ten nemá meno a rastie na prísne utajenom mieste. Pretože čo keby sa zase niekde objavil nejaký príliš horlivý vedátor?
